reklama

Život v tme

Nie je na svete nič krajšie, ako keď sa vám narodí malý človiečik. Malé drobné stvorenie, ktoré sa plačom víta so svetom. Vtedy si všetci želajú, len nech je to rozkošné malé bábätko zdravé, pretože zdravie je najdôležitejšie v živote. Dieťa znamená najkrajší dar na svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Človek si vôbec neuvedomuje, aké veľké sťastie má, keď môže o sebe povedať, že je zdravý. Všetci to berieme ako bežnú samozrejmosť života, ktorá patrí k rutine bytia. A predsa sa mýlime. Prečo sa zamýšľame nad otázkou zdravia až vtedy, keď sa stane nejaká nehoda, životný kolaps? Každý jeden z nás by sa mal aspoň na chvíľu zamyslieť nad sebou samým a začať si klásť otázky typu: Prečo sa všade niekam ponáhľame?, Prečo sa všetci ženieme za kariérou, bohatstvom a majetkom? Je to vôbec pravý zmysel života? Škoda, že ľudia si podstatu svojho bytia uvedomia až vo chvíli, keď je už neskoro. Koľkokrát pokúšame osud a nedokážeme sa poučiť z vlastných chýb?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Jeden môj priateľ sa narodil ako zdravé dieťa. Užíval si svoj život naplno so všetkými starosťami a radosťami, až pokým neprišiel k úrazu. Jedného dňa sa spolu s priateľkou vybral za robotou do Anglicka. Paľo bol skúsený šofér, ktorý mal najazdených niekoľko tisíc kilometrov. V Anglicku si požičal auto a vybral sa aj so svojimi kamarátmi hľadať prácu. No život si, bohužiaľ, vyberá svoju daň z preceňovania vlastných schopností. Šoféroval dlhé hodiny, ktoré sa stali pre neho osudnými. Pri šoférovaní auta dostal mikrospánok a narazil do niečoho betónového. Sám presne nievie definovať, čo to bolo, len si pamätá strašný náraz do hlavy. Zobudil sa v nemocnici a zrazu nastala v jeho živote tma. Jeho oči sa prestali smiať. Oči, ktoré mu dávali prvý kontakt so všetkým živým aj neživým, oči, ktoré boli plné optimizmu a radosti zrazu pocítili veľkú bolesť a úzkosť. Strach, ktorý vtedy prežíval sa snáď ani nedá opísať. Jeho oči ostali mŕtve bez náznaku nádeje. Oči, čo znamenajú zrkadlo duše a srdca, zrazu ostali nemé a slepé. Zmietal sa v myšlienkach nádeje, že tá nekončné tma raz pominie a on uzrie svetlo sveta. Avšak sa tak nestalo. Mohol byť vôbec rád, že prežil tragickú autonehodu. Pre neho samého to bol šok, z ktorého sa spamätáva dodnes. Jeho rodina, priatelia a blízki zvádzali ťažký boj s týmto krutým osudom. Paliho opustila vtedajšia priateľka, ktorá sedela tiež v tom nešťastom aute. No nielen ona ho opustila v týchto neľudských chvíľach, ale aj jeho dobrí kamaráti sa od neho úplne dištancovali. Rodičia a rodina sa stali jeho hlavnou oporou života. Viem, že ani jeho rodina nemala ľahkú situáciu. Veď kto sa dokáže zmieriť s tým, že jeho dieťa ostane do smrti slepé? Po niekoľkých mesiacoch sebarúhania, čiernych myšlienok našiel Pali svoju novú podstatu života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Ako čas plynul, Pali sa začal zoznamovať so svetom nevidiacich. Pochopil, že sa nedá žiť v temnote plnej sebaľutovania a otázkami typu, čo mohlo byť keby... Proste, nechcel prestať žiť a jeho snaha stať sa úplne normálnym človekom zvíťazila nad pochmúrnymi myšlienkami. Začal chodiť do školy pre zrakovo nevidiach v Levoči, kde nadviazal aj na nové priateľstvá a lásky. Chodil do školy poctivo a odznova sa začal učiť čítať, no bohužiaľ, už bez spoľahnutia na svoje oči. Denno - denne trénoval braillovo písmo, aby sa mohol včleniť do komunity slabozrakých. Spoznal mnoho iných ľudí aj so sociálne slabších vrstiev spoločnosti. V Levoči si tiež spravil masérsky kurz, pretože chcel žiť ako všetci ostatní ľudia plnohodný život. Po absolvovaní masérskeho kurzu sa Pali zamestnal v Bratislave ako masér. Ako vidiaci navštívil párkrát Bratislavu, ale žeby ju poznal sa nedalo povedať. Začiatky v našom hlavnom meste boli pre neho ťažké. Nevedel sa orientovať, nepoznal uličky, cesty, obchody v meste. Našťastie, v Bratislave sídli Únia pre zrakovo postihnutých, ktorá sa snaží pomáhať všetkým nevidiacim. Pali si vybavil tzv. priestorovky, kde sa naučil ako sa má dostať z domu do práce a na hlavnú vlakovú stanicu. Pri opisovaní rôznych situácií mi behal až mráz po chrbte. Vtedy som sa zamyslela, prečo vidiaci ľudia sú takí nevšímaví a ľahostajní voči zrakovo postihnutým osobám? Keď kráčajú nevidiaci po uliciach potrebujú sa paličkou kontaktovať o steny. A práve tam sú umiestnené nepotrebné pútače, tabule s menučkami, o ktoré zakopávajú pretože ich nemajú ako vidieť. Častokrá sa ľudia ani neuhnú, keď ide po ulici nevidiaci. Na Palim sa mi páči jeho chuť do žiovota. Je plný optimizmu a radosti zo života. Snaží sa stále zapájať do projektov venovaných slabozrakým ako napr. Biela palica, alebo Biela pastelka. Chodí do knižnice, kde si požičiava knižky a časopisy, aby sa naďalej vzdelával a čerpal energiu. Zúčasňuje sa aj rôznych súťaží ako napr. čítanie v brailli, športových súťaží. Tiež navštevuje kiná nielen pre slabozrakých, ale chodí aj na koncerty, muzikály. Ako zdravotne postihnutý má právo na asistenciu, ktorú rád využíva. S asistentmi chodí na tandemovom bicykli, pláva, behá. Nemá problém používať počítač, mobilný telefón samozrejme s nahoverenými pokynmi. Len škoda, že na Slovensku je veľká byrokracia a nemôže dostať všetko po čom jeho srdiečko túži. Práve k takým ľuďom, aký je Pali, by im mali vyjsť v ústredy. Lebo je kopec nevidiacich, čo nevytiahnu ani päty z domu a sú závislými od iných. Prečo práve ľudia, ktorí túžia po voľnosti a samostatnosti odbíjajú úrady, kvôli nezmysleným paragrafom? Prečo by práve takýto ľudia mali ešte viac trpieť ako trpia kvôli nedostatkom financií?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pali je bojovník a dúfam, že sa mu splní všetko po čom túži, pretože osud sa s ním kruto zahral. V živote tmy potrebuje aj troška svetla v podobe lásky. Som rada, že som mala česť spoznať skvelého človeka, ktorý to nevzdal a bojuje stále za svoj nový život aj keď v tme, ale predsa žije. My vidiaci si veľa ráz ani neuvedomujeme akí sme šťastní, lebo vidíme. Nevieme si ani zďaleka predstaviť aké ťažké je žiť v neustálej tme. Toľkokrát som sa ho chela opýtať, či nepotrebuje zasvietiť. Vôbec som si neuvedomovala, že jemu je to v podstate jedno. Skúste sa sami začať orientovať v tme a uvidíte, že Vám nebude všetko jedno.

Barbora Miháliková

Barbora Miháliková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Priateľov nemilujete preto, že nás dokážu rozveseliť, ale preto, že my dokážeme rozveseliť ich." Evelyn Waugh Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu